Poznáš ten pocit? Ráno sa zobudíš s napätím v ramenách, počas dňa sa pridá stuhnutosť šije a večer končíš s bolesťou hlavy alebo dokonca migrénou. Často hľadáme príčinu v zlom vankúši, dlhom sedení pri počítači alebo nedostatku pohybu. Hoci tieto faktory zohrávajú svoju úlohu, vedecké poznatky ukazujú, že významným hráčom môže byť aj niečo menej viditeľné – úzkosť a chronický stres. Dobrou správou je, že keď pochopíme, ako spolu súvisia psychika, nervový systém a svaly, môžeme efektívnejšie pracovať nielen s bolesťou, ale aj s jej príčinou.
PREČO SA NAPÄTIE USÁDZA PRÁVE V TRAPÉZOCH?
Trapézový sval patrí medzi najväčšie svaly hornej časti chrbta. Pomáha stabilizovať ramená, krk a lopatky. Zároveň je však jedným z prvých svalov, ktoré reagujú na stres. Keď mozog vyhodnotí situáciu ako ohrozujúcu, či už ide o skutočné nebezpečenstvo, pracovný tlak alebo dlhodobé obavy, aktivuje sa tzv. sympatický nervový systém. Ide o známu reakciu „bojuj alebo uteč“. Telo začne produkovať stresové hormóny, najmä adrenalín a kortizol, zrýchli sa tep a svaly sa pripravia na akciu (viac sa dočítaš tu).
Problém nastáva vtedy, keď tento stav trvá dni, týždne alebo mesiace. Svaly ostávajú v miernom napätí prakticky neustále. Výskumy ukazujú, že ľudia s vyššou mierou stresu a úzkosti majú zvýšenú svalovú aktivitu v oblasti krku a ramien, čo môže viesť k bolestiam, stuhnutosti a vzniku bolestivých trigger pointov. Inými slovami: telo sa správa, akoby bolo stále pripravené na hrozbu, aj keď sedíš doma na gauči.
AKO VZNIKÁ BOLESŤ HLAVY Z NAPÄTÝCH TRAPÉZOV?
Krk, ramená a hlava sú prepojené oveľa viac, než si väčšina z nás uvedomuje. V oblasti šije sa nachádza hustá sieť nervov a svalov. Keď sú trapézy a okolité svaly dlhodobo stiahnuté, môžu dráždiť nervové štruktúry a meniť spôsob, akým mozog spracováva bolestivé podnety. Výsledkom môže byť:
• tlak v zátylku,
• bolesť vystreľujúca do temena hlavy,
• pocit „ťažkej hlavy“,
• bolesti za očami,
• napäťová bolesť hlavy - patrí medzi najčastejšie typy bolestí hlavy a veľmi často sa spája s psychickým stresom a svalovým napätím.
ÚZKOSŤ A MIGRÉNA PREPOJENIE, KTORÉ POTVRDZUJE VEDA
Migréna nie je len silná bolesť hlavy. Ide o komplexné neurologické ochorenie, na ktorého vzniku sa podieľajú genetické, hormonálne, neurologické aj psychologické faktory. Výskumy opakovane ukazujú, že ľudia s úzkostnými poruchami majú vyšší výskyt migrén a naopak. Podľa viacerých štúdií sa úzkosť vyskytuje u pacientov s migrénou významne častejšie ako v bežnej populácii. Súvislosť medzi migrénou a úzkosťou je dôkladne vedecky podložená a tvorí obojsmerný vzťah. Úzkosť a migréna spolu zdieľajú genetické základy aj neurochemické dráhy, najmä citlivejší nervový systém a dysfunkciu serotonínu. Ľudia s týmito diagnózami sa často ocitajú v začarovanom kruhu, kde strach z ďalšieho záchvatu sám osebe spúšťa úzkosť. Vedci predpokladajú, že za tým stojí viacero mechanizmov:
1. Zvýšená citlivosť nervového systému
Pri chronickej úzkosti je nervový systém neustále v pohotovosti. Mozog sa stáva citlivejším na podnety, ktoré by za normálnych okolností nepredstavovali problém. To znamená, že stres, nedostatok spánku, hormonálne výkyvy, svalové napätie môžu ľahšie spustiť záchvat migrény.
2. Kortizol a stresová reakcia
Dlhodobé zvýšenie stresových hormónov môže ovplyvňovať reguláciu bolesti a fungovanie mozgových centier zapojených do migrény. Nie je náhoda, že mnohí ľudia sa potýkajú s migrénou počas náročných životných období alebo po dlhšom období psychického vypätia.
3. Zhoršený spánok
Úzkosť často narúša kvalitu spánku. Nedostatok spánku patrí medzi najčastejšie spúšťače migrény. Vzniká tak začarovaný kruh: úzkosť → horší spánok → vyššie svalové napätie → migréna → ďalší stres a úzkosť.
4. Prečo masáž niekedy nestačí?
Mnohí ľudia pociťujú po masáži výraznú úľavu. To je úplne prirodzené. Uvoľnia sa svaly, zlepší sa prekrvenie a nervový systém dostane signál, že môže spomaliť. Ak však hlavnou príčinou napätia zostáva chronický stres alebo úzkosť, svaly sa často po niekoľkých dňoch opäť vrátia do pôvodného stavu. To neznamená, že masáže nepomáhajú. Skôr to ukazuje, že najlepšie výsledky prináša kombinácia práce s telom a nervovým systémom.
ČO MÔŽE POMÔCŤ?
• Pravidelný pohyb
Patrí medzi najúčinnejšie prirodzené nástroje na reguláciu stresu. Pomáha znižovať hladinu stresových hormónov, zlepšuje náladu a uvoľňuje svalové napätie. Nemusí ísť o intenzívny tréning. Často postačí: svižná chôdza, plávanie, joga, pilates, silový tréning primeranej intenzity,
Pomalé a kontrolované dýchanie aktivuje parasympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za regeneráciu a upokojenie organizmu. Aj niekoľko minút denne môže pomôcť znížiť napätie v tele.
• Kvalitný spánok
Spánok je základnou regeneráciou nervového systému. Ak sa migrény alebo bolesti trapézov objavujú pravidelne, oplatí sa venovať pozornosť spánkovej hygiene.
• Psychologická podpora
Ak je úzkosť dlhodobá alebo výrazne ovplyvňuje každodenný život, veľmi účinnou možnosťou je psychoterapia. Najmä kognitívno-behaviorálna terapia patrí medzi vedecky najlepšie preskúmané prístupy pri úzkostiach aj chronických bolestiach.
• Fyzioterapia
Fyzioterapeut dokáže identifikovať konkrétne svalové dysbalancie, poruchy držania tela či pohybové stereotypy, ktoré môžu bolesti trapézov zhoršovať.
• Fytoterapia
Pri úzkosti môže byť vhodným doplnkom komplexného prístupu aj fytoterapia. Ak hľadáte praktickú bylinnú kombináciu, zaujímavou voľbou môže byť zmes Nervy z Ocele od Habalis, vytvorená na podporu psychickej odolnosti a vnútorného pokoja počas náročných období.
ZÁVEROM
Bolesť trapézov, stuhnutý krk a bolesti hlavy nie sú vždy len problémom svalov. Veľmi často predstavujú spôsob, akým nám telo signalizuje dlhodobé preťaženie nervového systému. Úzkosť sa neprejavuje iba v mysli. Môže sa usadiť v ramenách, šiji, sánke alebo hlave. Preto býva cesta k úľave komplexnejšia než len odstránenie bolesti samotnej. Keď sa naučíme vnímať súvislosti medzi psychikou, nervovým systémom a telom, získame možnosť riešiť problém pri jeho koreňoch – a nie iba zmierňovať jeho následky.
ZDROJE
American Migraine Foundation. Anxiety and Migraine. https://americanmigrainefoundation.org/resource-library/link-between-migraine-depression-anxiety/
Buse DC et al. Psychiatric Comorbidities of Migraine. Neurologic Clinics. https://link.springer.com/article/10.1007/s00415-012-6725-x
Fernández-de-las-Peñas C. et al. Neck and Shoulder Muscle Trigger Points and Headache Disorders. Current Pain and Headache Reports. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16942471/
American Psychological Association. Stress Effects on the Body. https://www.apa.org/topics/stress/body
Martin PR. Behavioral Management of Migraine Headache Triggers. Current Pain and Headache Reports. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20425190/
https://www.migrena-kompas.sk/ako-na-migrenu/55-Ako-zvladnut-uzkost-a-depresiu-spoluputnicky-migreny/
https://pain.sk/archiv/zilina/data/97_14.htm